Prológ

Je koniec.

Račiansky kopec mal pred sebou vyhliadku svetlej budúcnosti. Po porážke Doktora X sa väčšina ghoulov rozpŕchla, vedecký pokrok z Mlynskej doliny mnohým pomohol od nákazy a čo viac, Pavlohrad sa vďaka technike čistenia pôdy stal hlavným hospodárskym centrom v širokom okolí. Cesta k novej ére je však zriedka rovná a zdá sa, že obyvateľov okolia Bunkra ešte čakajú ťažké skúšky.

Prišla vojna.

Armáda podnikla masívnu ofenzívu a udrela na Bratislavu. SAD, vyburcovaná únosom jedného z ich veliteľov Kika Koníka a sériou prehier, bráni každý zvyšný meter svojho teritória ako o život. Ani jedna strana pritom nepozerá na to, koľko nevinných ľudí sa dostane do prestrelky medzi nich. Mesto sa zmenilo na bojovú zónu, ulice sú posiate zákopami a telami mŕtvych. Ľudia berú, čo unesú na chrbtoch a utekajú do kopcov. Všetky prostriedky idú na potreby vojny. Nie je isté, kto zvíťazí, ale jedna vec istá je - Bratislava na konci tohto stretu už nikdy nebude taká ako predtým. Aká však ďalej bude, závisí len od vás.

Pavlohrad 

Pätnásť rokov po Blackoute nebol račiansky kopček nijako odlišný od zvyšku zamorených lesov - toxický, nehostinný a neobytný. Dnes je práve Pavlohrad dôkazom, že ľudské odhodlanie neberie ohľad na prekážky a aj na takom divokom mieste môže život prosperovať.

Ghoul Adrián Korvín tu ako prvý objavil kúsok čistej pôdy a začal stavať usadlosť, ktorá jedného dňa mala slúžiť preživším z jeho dediny. Pôdy, na ktorej sa dalo bez zásahu pestovať, však stále bolo žalostne málo. Vďaka vedomostiam chemikov z Mlynskej doliny a odhodlaniu mladej Petry Kováčovej, bol zmapovaný a kultivovaný zvyšok okolitej, potenciálne úrodnej pôdy. Kult Súdneho dňa, na čele s Pátrom Piom, poskytol sadeničky na pestovanie a spolu s Kováčovcami založili novú usadlosť v tesnom susedstve Korvínovho “Ghoulieho kopčeka”, pod menom Nový Jeruzalem.

Usadlosť sa začala rozrastať. Z Kultu prišli čerstvé posily - farmári, remeselníci a alchymisti. Jedna vetva Nietzscheho Detí, krutého gangu z pustatiny, našla nečakaný súlad s filozofiou Kultu Súdneho Dňa a usadili sa tu ako noví ochrancovia dediny. Ku Korvínovi sa pridala doktorka Xénia, ktorej znalosti medicíny boli (a stále sú) veľkým prínosom. Postupne sa Nový Jeruzalem zlúčil s Ghoulím kopčekom, Adrián Korvín bol ustanovený za starostu a meno usadlosti sa zmenilo na Pavlohrad. V dedinke vznikol chrám, radnica, dokonca aj provizórna nemocnica. Všetky strany si však do novej dediny doniesli svoje záujmy, zmluvy a dohody s rôznymi entitami, ktorými si zaručili svoje miesto v Bratislave a vyhovieť všetkým je neuveriteľne náročné. 

Pavlohrad už dávno nie je bezvýznamná usadlosť uprostred toxických bažín. Je to silný hráč, ktorého rola v budúcnosti Bratislavy nejde ignorovať a možno aj v tomto rozhodujúcom boji môžu zohrať rozhodujúcu úlohu a obracia mnohé nenásytné krky ich smerom. Ustojí vojnu, vlnu utečencov, vnútorné rozchody v názoroch a nevyplnené záväzky alebo sa opäť zmení na bažinu, z ktorej vzišli?

Nietzscheho Deti

Ako v celej Bratislave, ani Račiansky kopček nebol ušetrený prítomnosti týchto zdivočelých filozofov - (možno) kanibalov. Prvá vetva, ktorá sa tam vyskytla, však zmizla tak rýchlo, ako sa objavila. Bola príliš ambiciózna na svoje schopnosti a spolu s odpadlíkmi od armády neúspešne zaútočili na Bunker. Každého z nich to stálo život - a vetvy, ktoré prišli po nich, to stálo reputáciu. 

Teda aspoň do príchodu vetvy vedenej mladým bývalým právnikom - Klementom Kasavom a jeho pravou rukou - Izidorom Žigo, MA, PhDr. Hneď sa nechali najať Kultom Súdneho dňa na ochranu ich osady.

Z jednorázovej ochranky sa rýchlo stali plnohodnotní členovia nielen dediny, ale aj kultu Súdneho Dňa ako takého. Budovali Pavlohrad rovnako ako jeho ostatní členovia (určite vztýčili najviac krížov s ostatkami ich nepriateľov, ktorých vábnu vôňu niekedy stále cítiť po celom údolí). Sú jeho neoddeliteľnou súčasťou - či sa to neprajníkom (hlavne METRO)  páči alebo nie. Spolu s kňazmi Proroka Pavla vyvíjajú svojskú a krásnu filozofiu, ktorá mieša pokoru a tradicionalizmus Kultu s krutou karnálnosťou a chladným existencionalizmom Nietzscheho detí. Ich príslušnosť ku Pavlohradu sa spečatila, keď jeden z nich, Izidor Žigo, MA, PhDr. položil vlastný život, aby dedinu ochránil pred Doktorom X.

Klementova vetva je všetko, len nie neschopná. Za každého mocného nepriateľa, ktorého po ceste získali, objavili mocných spojencov - najnovšie napravením svojich vzťahov s Armádou tým, že im navrátili zbeha a špeha pre SAD. Ich ciele sú jasné a nezastavia sa pred ničím, aby ochránili svoju komunitu pred hrôzami tejto vojny a bojovali proti mocnostiam, ktoré v ich očiach ničia túto spoločnosť.

Ghoulizmus

Aby toho nebolo málo, krátko po Blackoute sa po meste začali pohybovať ľudia nakazení neznámou chorobou. Veľmi dlho sa nevedelo, čo je jej zdrojom a ako s ňou narábať a nakazenie znamenalo pomalú stratu osobnosti, šialenstvo a istú, bolestivú smrť. 

Základy výskumu položil Dr.Piterka. Sám nakazený ghoulizmom, no odhodlaný svoj výskum dostať ku schopným osobám skôr, ako ho úplne pripraví o rozum. Jeho poznatkov sa chytili vojenskí medici a učenci z Mlynskej doliny, pod ktorých dohľadom bola na račianskom Bunkri vykonaná prvá zdokumentovaná pitva divokého ghoula. Jej výsledky naznačili, že by sa choroba mohla šíriť telesnými tekutinami a jej spoločný koreň s besnotou. Jej priebeh však zatiaľ dokázali iba spomaliť.

Približne v tomto období sa medzi obyvateľmi mesta začali šíriť správy o ľuďoch, ktorí sa nechávali nakaziť dobrovoľne. Objavovala sa filozofia, že ghoulizmus (ako sa táto choroba stala známa), nie je prekliatie, ale požehnanie - údajne svojim nositeľom dávala nadľudskú silu a odolnosť v toxickom prostredí. V útokoch ghoulov sa začali objavovať znaky koordinácie a stále viac dôkazov smerovalo k tomu, že by za tým niekto mohol stáť. Ale kto?

Medzičasom výskum v Mlynskej doline pokračoval. Boli vyvinuté čoraz pokročilejšie testy na ghoulizmus. Boli popísané a zaznamenané bežné štádia ochorenia, neskôr aj vzácnejšie mutácie. Každý krok výskumu však sprevádzala ďalšia vlna nakazených, sabotáže, hromady ferálnych - občas až nadprirodzene obrovských a silných - ghoulov, ktoré cielene napádali bratislavské komunity a už sa ani sa nesnažili predstierať opak.

Až vynález prvej úspešnej vakcíny a sťahujúce sa slučky okolo jeho operácie donútil Doktora X vyliezť z jeho základne v Istrocheme. Pološialený vedec, ktorý veril, že ľuďom prinesie nové štádium evolúcie vystrčil svoju rapavú hlavu zo svojich laboratórií a chytil sa do svojej vlastnej pasce, keď mu jeho verní ,,služobníci” Xénia Czáklosz a Adrián Korvín vstrekli do žíl Savo a zničili jeho pokus o ovládnutie mesta.

Ghoulizmus však ani zďaleka neskončil. Po poslednej vlne ostalo množstvo ľudí nakazených a ak mali nejakú nádej zaradiť sa na posledných pár rokov do bežného života, s odhalením Doktorovej konšpirácie o ňu prišli. Ľudia im veria ešte menej ako predtým, a tak sa ghoulovia začínajú stavať sami za seba. Mnoho z nich volá po lieku, po voľnom predaji vakcíny a po zrovnoprávnení aspoň v malých komunitách. 

METRO

Niektoré skupiny boli na Blackout v 2025 pripravené lepšie, než iné. Predovšetkým veľké obchodné reťazce sa tesne po konci sveta dali dohromady a vytvorili mocnú obchodnícku sieť METRO, ktorá dlhé roky držala monopol nad všetkými zvyšnými zásobami, ktoré si ľudia nevyhrabali alebo nevyrabovali sami. 

Dlho im tento monopol fungoval, no od začiatku sa tvorilo mnoho skupín, ktoré chceli METRO pri obchodovaní obísť. Čierny trh bol vytvorený členmi rôznych frakcií, ktoré scavengovali a kradli tovar zo skladov a spoločne vytvárali sieť podpultového predaja mimo dohľadu METRO kontroly. METRO tým samozrejme nebolo nadšené a odzačiatku po nich tvrdo išli - no dlho sa im nedarilo hydru Čierneho trhu poraziť. 

Zlom prišiel minulý rok na jar 2036, keď boli chytení dôležití predajcovia Čierneho trhu a ich operácia bola odhalená. Krátka obchodná vojna stála život mnohých METRO agentov, vrátane predstaviteľky METRA pre Raču - Natálie Marksovej, ktorá bola brutálne popravená. Jej smrť odštartovala veľkú akciu, kde METROm poverené SADkárske hordy vyhľadávali a vyvražďovali celé nelegálne tržnice a prekladacie stanice. 

Vojna o Bratislavu je však náročná pre všetkých a mnohé istoty v tomto meste sú ohrozené. METRO kvôli bezpečnosti dočasne zavrelo všetky verejné outposty. Komunikáciu medzi frakciami a dodávanie objednávok od neho zabezpečuje Kuriérska služba - nepriamy zbastardený potomok slovenskej pošty - hovorí sa o nich, že sú posledná skutočne nezávislá frakcia v meste. Sú známi hlavne svojim entuziazmom pre prácu, milým prístupom a spoľahlivosťou. 

Dá sa povedať, že paralelne s Vojnou o Bratislavu prebieha ďalšia, obchodná vojna a METRO v nej zatiaľ vychádza ako nekompromisný víťaz. Ktovie, či si túto pozíciu dokáže udržať. 

Bitka o Bratislavu

Byť vojakom po Blackoute nebola žiadna sláva. Väčšina ich outpostov v meste bola zdecimovaná, ich počty oslabené nekonečnými bojmi so SAD, ktorá suverénne ovládala väčšinu mesta. A nič túto nešťastnú situáciu nedokumentuje krajšie, ako dianie na račianskom Bunkri. 

Veliteľstvo na Bunkri sa od jeho znovukonfiškácie v roku 2035 menilo takmer každý rok. Utrpeli hrozné straty, ako materiálne, tak na životoch. Dlhé vlhké zimy ich demoralizovali a podkopávali ich mentálne a fyzické zdravie. Trpeli vlnami sabotáží a dezercií, nepriazňou civilistov a hlavne nekončiacimi nájazdami SAD, ktorej bojovníci mali nie len viac roxorov, ale aj oveľa menej omrzlín. Dlho to vyzeralo, že roky po Blackoute len predlžujú nevyhnutný koniec Armády Nového Slovenska. 

Prijať porážku však nepatrí do výcviku Ivanov a Ivaniek. Aj keď sa zdalo, že bojujú prehratú bitku, neprestávali pracovať na zhromažďovaní technológií, zásob a spojencov.

Za pomoci technikov z Mlynskej doliny sa im podarilo spojazdniť výpočtové stredisko a rádiovysielač, vďaka čomu sa vedeli tieto frakcie navzájom koordinovať a lepšie sledovať dianie v meste. SAD reagovala na túto novú alianciu masívnym útokom na sídlo Matfyzu.

Práve bitka o Mlynskú dolinu sa stala prvým zásadným zvratom v dianí vo vojne o Bratislavu. SAD okúsila svoju prvú porážku za dlhú dobu a bola nútená sa z internátov stiahnuť. Armáda na čas obsadila túto technologickú pevnosť, no kvôli nezhode v základných životných filozofiách a tlaku METRA jej nakoniec darovali neutralitu, aby zabránili konfliktom. SAD sa ocitla v defenzíve - ANS začala podnikať zásahy stále hlbšie do ich územia, zajali Kristiána Koníka, jedného z najdôležitejších SADkárskych náčelníkov, senilných veliteľov nahradila mladšia generácia a postavenie armády sa prvýkrát zlepšilo natoľko, že v 2037 mohli podniknúť najväčšiu vojenskú operáciu v uliciach mesta od čias Blackoutu. 

Zmätok v radoch SAD využila armáda na rýchlu ofenzívu v dvoch smeroch: nafingovala útok od Stupavy, no lsťou prešli cez Borinku a nočným pochodom prešli až na letisko, kde neskôr pristáli menšie zásobovacie lietadlá a udreli na Slovnaft - hlavnú základňu SAD a zdroj ich paliva. Obe frakcie teraz doslova bojujú o život. SAD na uliciach, Armáda na sídliskách a poliach. Strata Slovnaftu by bola pre SAD smrteľná rana a budú ho brániť do poslednej reflexnej vesty. V meste sú však oni na domácej pôde a ANS do tejto operácie investovala toľko, že ak nevyjde, nemusia sa z toho už nikdy spamätať.

Boje v Bratislave sú neľútostné a kruté. Existujú len spojenci a nepriatelia. Na civilistov nikto neberie ohľad a koho netrafil zblúdilý roxor alebo projektil jednej alebo druhej strany, uteká do lesov. Dlhoročná vojna sa neúprosne blíži ku koncu a jedna vec je istá. Po týchto pár dňoch už nič nebude ako predtým.